O mysli

Je len prirodzené, že sa počas života dostávame do rôznych životných situácii na základe ktorých vznikajú v mysli pocity a nálady. Tieto pocity a nálady sú nasledované a uchopované mysľou i keď to vôbec nie je pre myseľ prirodzená činnosť.

Myseľ je prirodzene čistá ako kryštáľ. 

Pokojná, úplná a absolútna.

Už od malička sme naprogramovaný (či učený) uchopovať predmety či už hmotné alebo nehmotné. Tento návyk je hlboko ukorenený v mysli. Bez toho aby myseľ bola adekvátne trénovaná nie je možné tento zlozvyk odstrániť.

Len tak na zamyslenie....

Dnes ráno, keď som si česala vlasy ma len tak napadla myšlienka....vlasy čo si češem sú moje, milené a skrášľujú celkový vzhľad. Ale čo tie čo ostali na hrebeni? Zrazu už nie sú mojou súčasťou, už nie sú milené a už sú niečo nechcené, niečo čo patrí do koša.

Tak isto je to aj s nechtami, keď ich máme na prstoch, tak sú naše, sú nám milé a užitočné. Ale v momente keď sa oddelia od nášho tela, tak sa stávajú niečím čo k nám nepatrí, niečo čoho sa treba zbaviť, niečo odporné.

Najväčší nepriateľ

Nedávno som bola na mojom prvom Solitary retreat-e. V preklade je to meditačný zásed na ktorom strávite nejaký čas osamote. Úplne osamote. 

A poviem vám, že to bol jeden z najúžasnejších zážitkov v mojom živote. A nie preto, že som si mohla robiť čo mi na um prišlo, i keď aj to je príjemnou súčasťou toho. Ale musela som sa postaviť zoči voči najväčšiemu nepriateľovi. Môjmu strachu!

Aj keď sa to nezdá, najväčšia hrozba v živote človeka je jeho vlastný strach. 

Strachy sú rôzneho charakteru, druhu a intenzity. Sami dobre vieme čoho sa bojíme. Niečoho sa bojíme menej, niečoho viac a niečoho zas vôbec a každý z nás to má tak trochu ináč.

Strach je základný inštik prežitia. Každá živá bytosť má tento pocit vo svojom repertoári pocitov. Je to jeden z najsilnejších pocitov a preto má veľkú silu, ktorou nás dokáže ovládať.

Keď nás ovládne strach rozkrúti sa vír myšlienok. Všetky sú tak negatívne a katastrofické, že namiesto toho aby sme sa snažili zo strachu vytrhnúť viac a viac sa doň zamotávame. Intezita stúpa a katastrofické scénare sú tak absurdné, že tomu snáď ani nemôžeme uveriť ...a predsa. 

Dostaví sa stiesňujúci pocit a my sa cítime ohrození a  slabí.