Už dávno vieme všetky tie scénare. Keď nás partner rozčúli tou istou odrhovačkou ešte predým ako sa stihneme prichystať do práce, detičky nás nechcú počúvnuť akurát práve vtedy keď sa ponáhlame na schôdzku, niečo na čom nám záležalo nevyšlo, tá nafúkaná predavačka nám zas „spríjemnila“ deň, šéfovi zas uleteli včely, jedlo čo ste si objednali nechutí práve najlepšie a tá kolegina, ktorej ani na meno príjsť neviete zas čosi kuje proti vám...atď... určite by ste ma vedeli doplniť o mnoho ďalších situácii.
Musíme si však uvedomiť, že predmetom našej frustácie nie je ani jedna z týchto situácii, sme to my sami. Emócie a pocity sú ako oheň. Nemôžeme ovládať prirodzenosť ohňa. Oheň je taký aký je. Keď priložíme polienka do ohňa, oheň sa rozhorí, keď však prestaneme prikladať oheň ustane. A tak isto fungujú aj naše emócie. Keď sa dostaneme do nepríjemnej situácie okamžite sa spustí spínač a my sa ocitneme vo víre pocitov a emócie. Akoby sme boli vo zvierači. Zrazu nejednáme tak ako by sme chceli. Zrazu za nás jedná hnev či sklamanie. Je ťažké vidieť veci jasne keď cíteme takéto pocity. Sú rôzne pocity vyvolané rôznymi situáciami, koreň však pri všetkých je ten istý. Funguje to na jednoduchom princípe CHCEM - NECHEM. Buď niečo chceme ale nedostaneme to – tým vzniká frustrácia, hnev, pocit sklamania alebo niečo nechceme ale dostaneme to – tým vyniká frustrácia, hnev, pocit sklamania.
Skúsme si to uvedomiť, skúsme sa pozrieť pravde do očí, čo tá nesympatická predavačka, je naozaj taká zlá na nás ako si to myslíme, alebo len nám nechce dať to čo my chceme, či zas naopak nám dáva to čo mi nechceme. Neusmeje sa, nie je priateľská či ochotná, ale ja chcem aby mi pomohla, ja chcem aby sa na mňa usmiala, ja chcem aby sa ku mne chovala ako ku svojej kamarátke! Je vám to povedomé? Ak ste odpovedali áno, tak ste o krok bližšie k poznaniu seba samých.
